Pacov zimný epos, kapitola II.

pokračovanie z minula ...

B ako bolesť: Bolesť je neoddeliteľnou súčasťou rybárskeho života. V minulosti prevládala najmä fyzická bolesť. Rybári ťahali ťažké siete, do ošalenia po nociach reumatickými rukami pitvali drahocenné úlovky, mnoho ich umieralo na šírom mori v krehkých lodičkách. Prírodné živly im postupne nahlodávali telesné schránky výsledkom čoho boli nezvratné ochorenia močových ciest, mokré prostredie im celkom zničilo pleť a ich spoločenský život bol často v troskách, lebo väčšinu času boli na love. Dnes je už fyzického utrpenia oveľa menej. Jedine že Vám pri vypínaní úlovku dzigne jeden hák s protihrotom do prsta a zároveň na druhom háčiku sa trepoce podmierečný boleň. Háčik sa milimeter po milimetri zatína do Vašej kosti v prostredníku. V návale adrenalínu sa pokúsite oslobodiť sa druhou rukou, ale aj tá bezpečne skončí na poslednom voľnom háku. Na chirurgiu Vás potom donesú so skríženými rukami a aj s nebohým boleňom.

V súčasnosti ale už dominuje na rybačke emocionálna bolesť.  Pre mňa osobne je najväčším peklom premárnený záber. Moje štandardné rybačky vyzerajú asi takto že 6 až 9 hodín hádžem kopyto bez akéhokoľvek náznaku záberu niekoľko dní po sebe. Potom sa ale stane niečo neuveriteľné a ja dostávam záber. Samozrejme môj organizmus už dávno funguje len v akomsi vegetatívnom stave a kým sa v mozgu konečne poprepájajú nepoužívané neuróny a ja  zaseknem, ryba väčšinou po dvoch sekundách padá a ja chvíľu nechápem čo sa stalo. Nasleduje voľný prechod emócii v podobe nadávok najhrubšieho zrna nevynímajúc ani všetky telesné otvory a pohlavné orgány. Prekľajem, hoci som ateista všetkých svätých, kľudne aj vyšších a nižších cirkevných hodnostárov a na záver aj Darwina. Viem totiž, že podobná šanca sa bude opakovať najskôr o dva týždne. A ešte jedna vec ma dokáže totálne zruinovať. Fotky na rybárskych servroch alebo v rybárskych časopisoch. Nebýva raritou že tam vidím sotva jedenásťročného chlapca s úlovkom 116cm šťuky, ktorú samozrejme chytil bez lanka na jednotku rotačku pri love jalca. Alebo obrázok nejakého indivídua v montérkach s obrovskými nadočnicovými oblúkmi jasne dokazujúcimi, že len 4 generácie do minulosti bol jeho predok ozajstný Neandertálec ako drží v rukách zubáča 102cm a padá mu naňho popol z cigy čo drží v kútiku bezzubej huby. V takej chvíli je bolesť na nevydržanie.

C ako Cestovanie: Svet sa posledné roky veľmi zmenšil. Už dávno neplatí že rybári chytajú len hen za humnom ale mnohí podnikajú dlhé cesty za vysneným úlovkom. Tiež občas rád vyrazím za hranice všedných dní. Dôležité je aby cesta prebehla čo najrýchlejšie a s čo najmenšou finančnou ujmou. Preto je ideálne cestovať v cudzom aute kde človek môže na zadnom sedadle okamžite zaspať a preberať sa len na pumpách. Šofér samozrejme celú cestu odotročí sám a po príchode na ryby je prakticky vyradený z lovu. Samozrejme nezaškodí občas zabudnúť zaplatiť šoférovi alebo mať len veľkú bankovku a len tak medzi rečou prehodiť že zaplatíte neskôr. Nesmie sa to ale robiť často lebo Vás prekuknú. Úplne ideálne je šoférovi alebo ostatným účastníkom zájazdu zožrať proviant a potom chytiť najväčšiu rybu výpravy vtedy je cestovanie dokonca relaxom. Párkrát za život sa našincovi stane že na ryby cestuje dokonca lietadlom. Je to ale extrémne stresová záležitosť. Nejde ani o to že lietadlo môže spadnúť, môže sa stať niečo oveľa horšie a to že sa Vám niekde na letisku stratia kufre plné rybárskych cenností alebo nebodaj udíc kvôli ktorým ste roky hladovali aby ste si ich mohli kúpiť.V tej chvíli je jediným riešením samovražda. Obyčajná čestná samovražda utopením priamo v záchodovej mise letiskového hajzla. Hrdý samuraj si do brucha vrazí ozajstnú katanu, ale Vy si hrtan môžete prevŕtať shimanom catana s gramážou 5-20 gr. Raz som bol svedkom podobnej udalosti na jednom bezvýznamnom malom nórskom letisku. Nikdy nezabudnem na ten prázdny, sklenný a doslova bezútešný pohľad v Davidových očiach keď pochopil že najbližších 10 dní strávi za polárnym kruhom v jedných teplákoch čo mal práve na sebe vediac že bude musieť chytať holými rukami. Poslednou možnosťou je presúvať sa za rybami pešo alebo na bicykli. Je to zdravé a neúčinné, väčšinou sa rybár dostaví na miesta svojej mladosti kde chytil rybu naposledy pred dvadsiatimi rokmi. Šiesty zmysel mu vraví že by sa to mohlo opäť podariť, ale nikdy sa to nepodarí.....

pokračovanie nabudúce ...

Paco

https://privlac.sk