Pacov zimný epos, kapitola I.

Predhovor vydavateľa: Bude sa zrejme jednať o dielo väčšieho rozsahu, vidím to na nejakých 5-6 častí, zatiaľ mi ich autor poslal 4. Tematicky je síce ťažšie zaraditeľné, no to veľké diela bývajú. Autor tu odkrýva istú spojitosť s prívlačovými pretekmi v ČR – Polička, čo sa s postupom ďalšieho textu (pozor spoiler) len potvrdzuje. Preteky sa začiatkom Apríla ešte len uskutočnia, finále eposu je teda stále otvorené.

Intro: Začať písať môže znamenať len dve veci. Buď je za tým ambícia stať sa blogerom, potom spisovateľom, potom spisovateľom, ktorého knihy kupuje Hollywood aby o nich natočil blockbustery v hlavnej úlohe s Willom Smithom alebo Vám mizantropický majiteľ rybárskej stránky sľúbi 8 smáčikov a 3 jigy za 1000 slov textu. Povedzme si rovno, nie je to odmena, ktorá by Vás položila na kolená, ale nejak treba začať. Najprv ma napadlo písať niečo formou denníka, ale to som neskôr zavrhol, lebo tak asi budú písat ostatní blogeri, ktorí si budú chcieť tiež odkusnúť z koláča výbehových twistrov a  rotačiek čo netočia. Okrem toho Denník Adriana Mola a Denník Bridget Jonesovej nastavil latku veľmi vysoko. Zvolím teda iný prístup , vyberiem si každé písmeno z abecedy a prvá asociácia čo ma napadne bude zakomponovaná do rybárskej tematiky. Možno to bude aj druhá alebo tretia asociácia, lebo neviem či budem schopný vypotiť niečo keď ma napadne povedzme slovo petržlen alebo kremičitan draselný. Samozrejme písmena ako sú Ď,Á,O s bodkami čo ani neviem nájsť na klávesnici, Dž a podobné budú vynechané, lebo na také niečo ma nenapadne vôbec nič. Začneme teda pekne od začiatku písmenom A.

A ako ambícia: Na začiatku si treba povedať čo je cieľom snaženia väčšiny rybárov. Je to pochopiteľne snaha chytiť rybu. Najlepšie rybu čo najväčšiu, najkrajšiu, najbizarnejšiu, najtučnejšiu, najmäsitejšiu a pod. Proste rybu ,ktorá má nejaký superlatív. To, že sa to stáva iba výnimočne asi nemusím pripomínať . Klasická rybačka v našom podaní totiž vyzerá tak, že keď ideme k vode povedzme traja, tak prvý chytí úplné hovno, druhý jednookú hrebenačku s jasnými príznakmi zápalu mozgových blán a tretí evidentne použitú vložku.

Ambície sa samozrejme menia od zamerania rybárov. Keď teda nerátame rybárov, ktorým ku šťastiu stačí vlastniť rybársky lístok, ale k samotnému výkonu rybárskeho práva už nemusí dôjsť. Sú to tzv. filatelisti lebo ich srdiečko je spokojné keď majú v lístku nalepenú známku. Táto skupina je mimochodom veľmi obľúbená celým spektrom ostatných rybárov, lebo sa im skladá na ryby.

Klasicky najväčšia skupina je zameraná na mäso. V našich zemepisných šírkach je to cca 80% z celkového počtu. Ideálne je keď je v záverečnom sumáre toho mäsa aspoň 600 kg. Všetci predsa vieme že rybacinka je zdravá a keby Vám už liezla krkom tak sa dá speňažiť, darovať, vyhodiť nepoužitá do smetia, ryba sa  dá zabiť len tak z plezíru a v neposlednom rade použiť ako výmenný artikel za tehly alebo kúsok diviny od suseda poľovníka. On totiž nevie, že vymeníte len kapríka čo celý život žil priamo pri výpusti žumpy ako vy na oplátku neviete že ten kúsok diviačika ,ktorý bol súčasťou výmeny tiež nežil v bukovom lese, ale je to vlastne starý tchor nájdený v studni.

Poslednou skupinou sú púšťači. Ich úlovkové lístky zívajú prázdnotou. Skrýva sa za tým neschopnosť vôbec niečo chytiť, hoci teoretická príprava je na jednotku a výbava stála stovky eur. Ale aj v tejto marginalizovanej grupe sa nájdu jedinci, ktorí dokážu chytať parádne kúsky. Ich jedinou modlou je povedzme fotka prerastenej šťuky alebo v poslednom čase dokonca aj video, kde sa môžu lízať s kaprom. Ryba ako objekt sa stáva ich celým vesmírom. Má väčšiu cenu ako čerstvo narodené vnúča alebo mier na Donbase.

Zvláštnou kategóriou sú rybári pretekári, ale o tých si napíšeme až v jarnom špeciáli, keďže sa autor v marci zúčastní jedného predimenzovaného preteku aby spostredkoval tento tajný svet. A keď môžu mať Simpsonovci halloweenský špeciál tak môžeme aj my.

P.S. Autor v  letných a jesenných mesiacov pracuje ako kotvár na vlajkovej lodi istého východoslovenského oligarchu . Týmto sa mu ospravedlňuje, že keď v lete prikotví pred hotelom Glamour na Zemplínskej Šírave a začne falošne spievať s hubou páchnucou po kalerábe na celú pláž, zvyčajne totálne zmarí ambíciu kapitána lode na kvalitný blow job od vyhrievajúcej sa zlatokopky. Na jeho obranu ale treba uviesť ,že situácii nepomáha ani prvý dôstojník evidentne pod parou a navyše v naddimenzovaných červených trenírkach s totálne spáleným chrbátom  a polokošeľou omotanou na hlave.

... pokračovanie nabudúce.

Paco

privlac.sk