Výlet na Váh pod Bešeňovou

Keď sa človek rozhodne, že si bude svojpomocne stavať dom, má to jednu jedinú výhodu. Vie presne, kde a ako strávi svoju každú voľnú chvíľu, každý víkend, každú dovolenku najbližších 10 rokov. Sú tam aj isté nevýhody, napríklad je mu vkuse predkladané, ako v tú sobotu pred 11 mesiacmi spal až do 7:45, keď predsa vidieť bolo už od 4:30 a za ten čas mohol nalepiť kľudne aj 5 tehál. Rybačky sa prenesú do sféry fiktívne a keby sa občas v noci o rybách nesnívalo, tak človek už ani nevie, ako taký pleskáč siný vyzerá.

Obr.: Roj potočníkov nad riekou.

Obr.: Množstvo prirodzenej potravy na danom revíry je obdivuhodné.

Lenže na ryby pozval Koláč. A Koláč vyrába kuchynské linky? Vyrába. A my raz budeme chcieť kuchynskú linku? Je to síce ešte veľmi ďaleko ale budeme. Takže musím Koláčovmu pozvaniu vyhovieť? No tak si bež.....a mal som priepustku. Je síce isté, že raz táto prerybarčená nedeľa bude použitá proti mne ale čo už.

Pán O. nás už pár víkendov dráždi svojimi fotkami krásnych duhákov, tak sme si povedali: A čo my sme horší ako on? Váh mal ideálnu výšku, nejaké duháky tam snáď ostali. Takže s Koláčom, Pacom a Markim vyrážame. S pánom O. sa stretneme už priamo na mieste.

Obr.: Martinova svedomitá príprava.

Po príchode sme sa hneď rozdelili na dva nezmieriteľné tábory: my, drsní, mužní prívlačiari (Marki, Pace a ja) a zženštlí muškári s tými ich rukavičkami, šálikmi a divnými udicami (Koláč a pán O.).

Súboj začal. Začalo to výborne, Pace mal na gumu už na druhý hod záber, na štvrtý alebo piaty sa už podaril aj prvý zdolaný duhák. Relatívne rýchlo som mal záber aj ja, zdolaný duháčik pod 40 cm. Keby mi niekto prezradil, že sa ďalšej ryby ryby dočkám až o 8 (slovom osem) hodín!!!, tak by som sa rozplakal, sadol na vlak a vrátil sa na stavbu lepiť tehly a prosil ženu o odpustenie. Tých 8 hodín som vyplnil pochodom okolo celého úseku Chyť a pusť, výmenami všetkých možných gúm, voblerov, rotačiek, zjemňovania výbavy a hlavne XXL rezňom s hranolkami. K úlovku ale žiadna z týchto činností neviedla, v tomto dokonca zlyhal aj ten rezeň. Inak bol dobrý. V konečnom súčte sme ale muškárov porazili, zásluhu na tom Pace, ktorému sa to poobede celkom rozbehlo a na každom mieste, na ktorom sa zastavil, vyčaroval minimálne záber. Ryby brali veľmi jemne a opatrne, takže percento úspešnosti bolo veľmi malé, napriek tomu Pace bol so 6 kúskami úspešnejší ako my ostatní dokopy. Posledné dve hodiny som bol na ňom nalepený a snažil sa opisovať. Rovnaká nástraha, rovnaký hák, rovnaká záťaž, rovnaký spôsob lovu. Jediný rozdiel bol v tom, že Pace mal vlasec, ja šnúru. Rozhodol som sa, že to spôsobilo ten priepastný rozdiel v počte záberov. Že by bol Pace lepší rybár ako ja, som si odmietol pripustiť. 8 hodín marného hádzania a kopírovania Paca nakoniec prinieslo ovocie v podobe pekného 50cm duháka, ktorého som chytil 10 minút pred odchodom.

Obr.: Paco s pekným duhákom.

Z nášho výletu vyplynuli 2 závery:

1. ak chceme chytať pekne ryby, v našich podmienkach neexistuje iná cesta ako budovanie revírov Chyť a pusť.

2. prívlačiari sú lepší, ako muškári.

Howgh.

David.

Privlac.sk