Najpredávanejšie produkty

Výrobcovia

VN Ružín

Publikované : 2019-02-06 12:29:46
Kategórie : Rybárske revíry

Základný popis revíru podľa SRZ.

  • OBLASŤ: 4 - Východoslovenská
  • ČÍSLO REVÍRU: 4-3750-1-1
  • ZÁKLADNÁ ORGANIZÁCIA: Rada SRZ Žilina
  • CHARAKTER VODY: kaprová
  • ÚČEL: lovný
  • ZVÄZOVÉ POVOLENIE: Áno
  • POPIS REVÍRU: Vodná plocha nádrže (390 ha) od priehradného telesa po železničný most Margecany smerom na Kľuknavu a potok Bystrá od ústia po pramene. Zákaz lovu rýb z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov.

Vodná nádrž Ružín (MAPA) je údolnou nádržou na riekach Hornád a Hnilec. Rieka Hnilec svojim prítokom do nádrže svoju púť končí a následný tok pod nádržou a vyrovnávacou nádržou pokračuje ako Hornád. priehrada bola vybudovaná v rokoch 1963 - 1970 a pomenovaná je podľa rovnomennej zaniknutej obce Ružín.

Jej maximálna hĺbka je 52-54m. Šírka maximálne cca 180m. Úzka šírka vodnej plochy pozdĺž celej 11km dĺžky priehrady vytvára relatívne malú plochu, iba 390ha.

Ružín je objektívne najkrajšou vodnou nádržou na Slovensku, celá jej plocha je situovaná v údolí medzi kopcami, čo v návštevníkoch evokuje istú podobu s Nórskymi fjordmi.

Jej dlhodobou chorobou je znečistenie plávajúcim odpadom naplaveným z prítokov, Hornádu a Hnilca. Najviditeľnejšou zložkou odpadu sú PET fľaše. Prevažne oblasť v Margecanoch pri prítokoch vie vyzerať katastrofálne. Odpad následne putuje k priehradnému múru, kde sa zhromažďuje a manuálne vylovuje.

Členenie priehrady z pohľadu možností rybárskeho vyžitia

Charakter vodnej plochy je v jednotlivých jej častiach mierne odlišný. Typologicky by som ju rozčlenil do 3 kategórií:

 


  • Košická strana, Belánska a Opátska zátoka – táto časť je najčistejšia, nie je znečistená ani plávajúcim odpadom, ani rozbahnenými prítokmi. Do oboch ramien, Bela aj Opátka sa vlievajú pstruhové potoky rovnomenných názvov. Výskyt pstruha potočného tu preto nie je raritou. Vysadzovaný je tu aj duhák, čo zatraktívňuje oblasť.  V lete sa do plytčín sťahuje množstvo kaprov a bielej ryby, ktorá je zas magnetom pre dravce.

V neskorých jesenných mesiacoch tu dochádza k citeľnému úbytku tých druhov rýb ktoré v zime preferujú hĺbky. Kapor a zubáč odtiaľ takmer úplne vymizne, pravdepodobne sa sťahujú bližšie ku hrádzi.

Ramena sa z plytčín pri prítokoch mierne zvažujú do miesta  pri cestnom moste do hĺbky max 8m (hrubý odhad). Čo je na priemerné ružínske hĺbky nízke číslo.

  • Margecany, prítok Hornádu a Hnilca – silne zabahnené časti. Rieky po väčšinu roka zásobujú priehradu kvantom odpadu, ktorý v lepšom prípade končí pri priehradnom múre, v tom horšom zakliesnený v zátokách. Pri vyššom prietoku riek tu dochádza aj k zamúteniu celej oblasti. Napriek tomu je to tu u rybárov populárne a dobre prístupné. Prevažuje lov kaprov a sumcov. Z nejakého mne neznámeho dôvodu sa tu darí aj zubáčom, asi sa radi „rochnia“ v miestnom bahne.

Široké Hnilecké rameno je plytké, max asi 3-3.5m, v lete v ňom prebýva množstvo kaprov. To Hornádske je zas užšie a hlbšie. V mieste ich stretu pod železničným mostom bude aj hĺbka viac ako 10m.

  • Ružín medzi košickou a margecanskou stranou – celá časť priehrady s charakterom fjordu, zatopená dolina medzi kopcami kľukatiaca sa od Košickej Belej po Margecany s jedným ramenom odbočujúcim k priehradnému múru. Brehy sú strmé ako okolité kopce, už pár metrov od brehu sa zvažujú do veľkých hĺbok, bežne cez 30m, hĺbka dosahuje maximum pri hrádzi, uvádzaná je 52, resp. 54m (podľa zdroja).  

Monotónnosť 11km dlhého priehradného telesa a jeho vodnej plochy je narušená len v dvoch miestach skalnatými ostrovmi. Ten menší z nich je dostupný aj na kempovanie, ten väčší má príliš kolmé steny, pre návštevníkov je ťažko prístupný.

Prístup je pre rybárov sťažený buď kvôli chatárskym osadám, strmým brehom, alebo chýbajúcou komunikáciou. Len málo miest je prístupných autom až k vode, skôr sa praktikuje odstavenie auta ďalej od vody, v lepšom prípade pár desiatok metrov, no zväčša až ďalej a zvyšok je nutné prejsť pešo.

Najideálnejším rybárskym dopravným prostriedkom je tu čln, rybár sa ním dopraví aj na tie najneprístupnejšie miesta. Návštevníci ktorí nedisponujú člnom tu nájdu aj požičovňu plavidiel - Bufet Lodenica (facebookova stranka), kde v letných mesiacoch ponúkajú možnosť prenájmu vodných bicyklov a člnov (je situovaný hneď na začiatku v Belánskej zátoke, košická strana).

Používanie spaľovacích motorov na priehrade je zakázané! Povolené sú len elektromotory.

 

Obsádka rýb.

Vyskytuje sa tu tradičná obsádka údolnej nádrže.

Z hospodársky cenných rýb prevláda kapor, ktorému sa tu v posledných rokoch náramne darí. V lete je ich vidno vyhrievať sa všade, čím odľahlejšie končiny, tým väčšie exempláre. Pravidelné zarybňovanie, vysoká úživnosť vody, neprístupnosť väčšiny plochy priehrady, to sú všetko faktory pozitívne ovplyvňujúce prítomnosť silnej populácie kaprov.

Priehrada bola v 90tych rokoch populárna pre časté úlovky zubáčov, no situácia v poslednej dekáde nie je najideálnejšia, prevládajú podmierečné úlovky, aj to zväčša pri love na rybku. Prívlač na zubáča je ťažká otročina, častejším je úlovok šťuky, ostrieža a hlavne boleňa, ktorý svoju dominanciu dáva sebavedomo na známosť.

Darí sa aj sumcovi, ktorý sa stal obľúbenou lovenou rybou. Hlavne v lete je možné vidieť množstvo nainštalovaných trhačiek.

Na začiatku sezóny je veľmi aktívny úhor, čo sme zaregistrovali až v minulej sezóne, je zatiaľ v menších rozmeroch, asi výsledok nejakej  nedávnej nasadzovacej kampane.

Na košickej strane badať v plytčinách aj dokonca aj amura, čo nikdy nebola doména Ružína. Tolstolobika sme tu pozorovali už dávnejšie, no amura až v posledných 2-3 sezónach.

V marginálnych počtoch sa tu nachádza aj lieň - toho som videl len raz, pstruh jazerný - toho som nevidel, len z počutia, ale logicky tu musí byť, keďže sa tu nachádza potočák, hlavne pri ústiach pstruhových potokov. Sprievod mu tu robia nasadené duháky.

Z bielych rýb – pleskáč, plotica, červenica, karas (toho som ešte nezaregistroval). Veľmi sa tu rozmohla belica, možno aj preto je zubáč na prívlač ťažšie loviteľný, pred 15-20 rokmi tu bola nástrahová rybka veľkou vzácnosťou, teraz sa tu nachádza vo veľmi hojnom počte. To samozrejme vyhovuje boleňom, ktorým padajú pečené holuby do úst a dosahujú solídne hmotnostné prírastky.

Prístupové cesty.

Z Košíc – severná výpadovka z mesta, cesta č. 547 v smere Krompachy / Spíšská N. Ves. Za obcou Košická Bela sa dostanete k priehrade v miestach Belánska a Opátska zátoka, cesta pokračuje buď pred cestným mostom smer rovno (pod č. 3354) – ňou kopírujete priehradu až priehradnému múru. Alebo pokračujete po 547, prejdete cez cestný Most Ružín a smerujete k obciam Jaklovce / Margecany. To Vám sprístupní celú časť prítokov Hnilca a Hornádu.

Z Prešova – po diaľnici D1, exit Obišovce, pokračujte cestou č. 3460 smer Kysak / Lodina, dostanete sa k VVN,  pokračovaním pozdĺž ktorej prídete až k priehradnému Múru.

Prešov / Malý Šaris – po ceste č. 546, smer Žipov prídete do Margecian.

Predaj hosťovacích povolení.

Info ohľadom možnosti zakúpenia povolenia získate u hospodára priehrady p. Halmiho.

Rudolf Halmi, tel.: +421 918 711 551

 

 

Maťo

Privlač.sk

 

Zdroj:

http://www.srzrada.sk

https://sk.wikipedia.org

Zdieľať článok

You must be registered

Clic here to register

Add a comment