Stav dravcov vo vodách košickej organizácie SRZ

Som dlhoročný člen MO SRZ Košice, ktorá obhospodaruje pomerne početné rybárske revíry pstruhového alebo kaprového charakteru. Sú to tak tečúce ako aj stojaté vody rozmanitých typov od riečok s minimálnym prietokom, cez rieku s pomerne dostatočným množstvom vody až po štrkoviská a vodné nádrže. Variabilita aj množstvo revírov predpokladajú dostatočné využitie rybárskeho práva rozmnanitým rybolovným spôsobom.

 Okrem najčastejšie využívaných kaprárskych a feedrových spôsobov sa dostala do popredia tzv. prívlač, ktorá slúži hlavne na ulovenie dravých rýb, aj keď pri prispôsobení výstroja, t. z. zjemnení, sa veľmi účinne využíva aj pri love kaprovitých druhov rýb. Ale cieľovou rybou prívlače je hlavne dravá ryba, živiaca sa živou potravou vo forme drobnej bielej ryby alebo násady rovnakého druhu.

Tu ale dochádza k situácii, keď organizácia, ktorá hospodári na daných vodách, pod tlakom sebaregulácie v zmysle uspokojiť širokú rybársku obec, inštinktívne pod hrozbou nevôle členov organizácie, zabezpečuje v svojich revíroch hlavne nepôvodný genofond pstruhom dúhovým a kaprom aj vplyvom najnižšej tržnej ceny.

Zarybňovanie dravými rybami ostáva na chvoste zarybňovacieho plánu a aj pri pstruhových vodách dochádza k úplnej degradácii základnej premisy: ochraňovanie a zveľaďovanie genofondu rýb, čím je myslený hlavne pstruh potočný.

Celkový pohľad na početnosť a hospodárenie s dravcami ako sú šťuka, zubáč, sumec, ostriež, boleň a aj jalec možno považovať za úplne nedostatočný. Je to dôsledkom skutočnosti, že počet rybárov so zameraním na lov dravých rýb formou prívlače za posledné obdobie vzrástol obrovským skokom. Svedčí o tom napríklad ponuka trhu s výstrojou a nástrahami, ktorých je nepreberné množstvo a v ktorých orientovať sa znamená mať aj dobrý prehľad a vedomosti. V minulosti na brehu revírov bolo zriedkavé uvidieť rybára, ako švihá udicou nahadzujúc rotačný blyskáč, alebo twister na jigovej olovenej hlave, dnes napr. na mestskej rieke Hornád sa často na vhodných úsekoch strieda množstvo lovcov od skorého rána do neskorého večera. Rybársky tlak a nedostatočné zarybňovanie spôsobujú, že aj napriek vytrvalosti , prepracovaným nástrahám a šikovnej rybolovnej technike nie sú úlovky druhovo ani kusovo početné, aj keď vhodnosť revírov na daný druh ryby je optimálna. Ako príklad spomeniem boleňa, ktorý je vynikajúcou športovou rybou ale z neznámych dôvodov úplne absentuje v rieke Hornád, pretože je úplne vylúčený z hospodárenia organizácie. 

Čo sa týka klasických dravcov, šťuky, zubáča, u nich dochádza ku klasickému „folklóru“, že po nasadení lovnej veľkosti, obložia brehy rybári, mnohí loviaci pravekým spôsobom na rybičku a za pomerne krátku dobu zmiznú z úlovkov. A veľmi vďačná športová ryba, ostriež, vyskytujúci sa v rôznorodých množstvách prevažne menších veľkostí sa musí spoľahnúť na svoje prirodzené rozmnožovacie schopnosti. 
K lepšiemu stavu dravcov by prospelo viac rybárskej osvety, tlak členov organizácie na prekvalifikovanie množstva násad a uvedomelosť rybárov v zmysle praktizujúcého rybolovného spôsobu „chyť a pusť“. Lebo rybie dravce si to zaslúžia.

Obr.: Štrkovisko Čaňa - revír v správe miestnej košickej organizácie (Ilustračné foto)

Autor: Rybopet

foto: privlac.sk