Proti prúdu

V mojich začiatkoch čarokrásnej disciplíny lovu dravých rýb prívlačou som sa častokrát dostal do situácie, keď som stál na brehu rieky, alebo bol som v nej zabrodený a po dychtivých hodoch umelej nástrahy kade tade do rieky, najčastejšie, čo najďalej, som prišiel k záveru, že takto to ďalej nejde, ak chcem chytiť dravca. Že po bezvýslednom, trebárs hodinovom hádzaní top nástrah nemám ani záber. Nepomáha osia larva, rotačka ani sebelepší wobler.
Rieka si žije svoj život milióny rokov, tečie z vyššieho miesta zemskej kôry korytom do sútoku riek alebo morí. Ak stojíme na ľavom brehu v smere toku tak sprava doľava, ak stojíme na pravom brehu v smere toku tak zľava doprava, ale zrazu ma napadne strategická otázka. Mám hádzať nástrahu proti prúdu, alebo po prúde? Keďže z prevažnej väčšiny hodov, nástraha smeruje k druhému brehu naproti. Mnohí si neuvedomujú, že častokrát o úspechu rozhoduje správna voľba z týchto dvoch možností.

Obr.: Ilustračné foto, autor s úlovkom pstruha potočného

V jeden horúci letný deň som ako pretekár v prívlači, za družstvo Košíc na ligovom súťažnom kole, zabrodil do rieky v dolnom toku Hrona niekde pri Želiezovciach, kde koryto má šírku toku skoro 60 metrov, aby som za hodinu a pol nachytal, čo najviac úlovkov a prispel tak k nejakému úspešnému výsledku. Rieka tam mala nížinný charakter so striedaním plytkých prúdivých úsekov a tiahlych tíšin s pomerne rovnorodým podložím tvoreným menšími aj väčšími oblými kameňmi. Moja stratégia eventuálneho úspechu bola v ulovení väčšej ryby, aby bodová hodnota bola vyvážená úlovkami malých rybacích prckov. Vyslovene som si dal za úlohu vyvláčiť nejakú mrenu, keďže som mal vedomosť, že tento úlovok sa dá na danom úseku dosiahnuť. Za nástrahu som si vybral rotačku svetoznámej značky so zlatým rotačným lístkom a ťažším telíčkom. Podstatné je ale teraz konštatovať, že do tohto momentu, mi teória „hore prúdom - dole prúdom“ nič nehovorila. Keďže som k tomu pristupoval klasicky, hádzaním nástrahy kolmo k druhému brehu a následným splavovaním za súčasného navíjania. Po vyčerpaní dvoch tretín pretekárskeho času som nemal ani záber, aj keď som „cítil“, že mreničky tam musia byť. Sám som ale tušil, že takto prezentovaná nástraha je pre úspech nedostatočná. Totižto pri dopade rotačky a otočke kľučkou navijaka, sa roztočená nástraha okamžite dostala vplyvom tlaku vody do tesnej blízkosti hladiny. Tam síce rotovala pekne, ale ako nástraha „dnovej“ mreny bola k ničomu. Jedine ak na atak jalcom, čo ale v prúdnom úseku rieky bez prekážok nebolo reálne. Zrazu akokeby ma niečo osvietilo a možno aj zo zúfalstva a obáv výsledkovej nuly, som sa zabrodený v polke rieky obrátil tvárou proti toku vody a začal nahadzovať presne proti jej toku. Zo začiatku to bolo zmätočné, po dopade som nestíhal navíjať, ak som čo len na chvíľu zaváhal, nástraha sa zadrhla o kamene, rotačka vôbec nepracovala, nestíhal som navíjať silon. Avšak po pár desiatkach hodov, som techniku hodov vylepšil, dá sa konštatovať, že navíjať som začal ešte pred dopadom nástrahy, zvýšil som otáčky verkla, špička udice sa pekne ohýbala vplyvom rotácie aj keď sa mi to zdalo streštené. A zrazu bum! Rana do udice a okamžitý výpad nejakej ryby slušnej veľkosti. Do konca chýbalo len 10 minút. Nepochyboval som, že to je mrena. Zobrala rotačku tesne ťahanú nad dnom v smere toku. O takom som nikdy nepočul ani netušil.

Mrenička bojovala statočne, kým som ju dostal do podberáka a akokoľvek to znie neuveriteľne, stihla odlomiť dva háčiky z trojháčika, ostala visieť na poslednom. Nebola malá ani veľká, taká akurát na dobré bodové ohodnotenie. Ostala mi však v pamäti, ako prvá zdolaná na nástrahu ťahanú po prúde rieky. Túto metódu som potom opakovane skúšal na iných riekach a bola úspešná. Vyskúšajte!

Rybopet

Privlac.sk