Pri kočiari.

Dnes po dlhom čase konečne teplejší deň, pravdepodobne už definitívny príchod jari, ktorá sa tohto roku trochu oneskorila. Pre mnohých z nás šanca zahnať niekoľkotýždňový rybársky absťák. My sme nezaváhali ani na chvíľu.

Už včera na základe predpovede padol návrh, či niekde nevybehneme. Šiesti sme potvrdili účasť, výborne, môžeme ísť. Následne vyvstala otázka, kde to dnes asi tak rozbalíme? Štrkoviská sú uzatvorené, jednak zákonom, jednak ľadom, rieka má zvýšený prietok, farba vody hnusná ľadovo zelená, teplota nie viac než 2-3°C. Chtiac-nechtiac, asi nám nič iné ako Hornád neostáva. Veď aspoň chvíľu pochytáme, pokecáme, dávno sme sa nevideli. Len tak s plaváčikom a „bio“ hnojákmi. Tie sa mi podarilo pracne vydolovať z polozamrznutej kompostovej jamy.

Zvolili sme flek, v našej komunite známy ako „pri kočiari“. Názov z dôvodu výskytu utopeného kočíka na dne vracáku, ktorý bolo možné niekedy dávnejšie zazrieť pri nižšom a čistejšom stave vody. Flek je to mimoriadne odpudivý s vysokým výskytom všakovakého bordelu a hávede, no v zime evidentne funguje, ako sme sa sami presvedčili. Dôležité je len ničoho sa nedotýkať a mať platnú tetanovku. Flek si veľmi obľúbil kolega Paco, zvykne tam tráviť celú zimnú rybársku výluku.

Na naše príjemné prekvapenie, ryby brali celkom spoľahlivo a v pestrej druhovej obsádke. Medzi úlovkami dominovali plotice, ostrieže a hrebenačky. Chytili sme aj nejaké plosky a jalčeky. Vrcholom boli dva kapríky, z toho jeden bol veľmi zaujímavý, totiž chýbal mu druhý pár fúzov a už na pohľad mal nejaké tie karasie črty. Nenašli sme zhodu, o čo by sa mohlo jednať, takže kompromis; jeden kapor a jeden kaprokaras.

Maťo

https://privlac.sk