Polička 2019

Je zaujímavé, ako sa doba mení. Kedysi rybárska sezóna pre nás končila niekedy začiatkom decembra, cez zimu sme len párali perie a spievali trávnice a udice sa oprášili až na pstruhové zahájenie. Ale prišla nová doba. Tá so sebou, našťastie, nepriniesla iba internety, terorizmus a hamburgery. Tento čas od začiatku marca do 16. apríla patrí posledné roky medzi naše vrcholy sezóny. Prečo? S vznikom súkromných revírov s obsádkou pstruha dúhového prišiel aj veľký rozmach jarných prívlačových pretekov. Krásne to zaplnilo nútenú medzeru vláčkarského pôstu.

Asi najväčšia akcia v Čechách a na Slovensku je pretek dvojičiek na Poličke. Aby sa tam človek dostal, potrebuje dve veci, parťáka a prihlásiť sa. S parťákom problém nebol, už minulý rok som to skúsil spolu s Koláčom, výsledok sme urobili síce zúfalý, ale náš optimizmus nepozná medzí. Navyše je to už môj v poradí 3 parťák na tejto akcii, nikto iný už so mnou nechce ísť, jedine Koláč bol ochotný sa obetovať. Takže prvá podmienka splnená, zostáva prihlásiť sa na pretek. To znamená, že si večer, 03.02.2019 dám poriadnu kávu a čakám za počítačom na polnoc, aby som prihlásil celú košickú bandu, idú od nás 4 dvojice. Ponocovanie sa oplatilo, prihláška zrealizovaná. Do rána do 07:30, je pretek kompletne vypredaný. Slušný záujem, pričom kapacita preteku je 200 dvojíc.

Pri príprave na pretek som zistil, že sa mi ťažko pracuje s podberákom. Chcelo by to vystužiť zápästie kusom železa, aby som bol pri práci s podberákom nekompromisný, vravím si. Stalo sa, moju zlomenú ruku dostal 3 týždne pred pretekom pod patronát veľmi dobrý lekár, operácia sa podarila, titánová platnička a 6 skrutiek sa postarali o to, že som nepotreboval sadru a mohlo sa ísť.

Ráno sme na Poličke vystúpili z namrznutých aut, kosa fajna, ale počas viazania palíc a losovania teplota stúpala každých 10 minút o jeden stupeň. Na prvé kolo už sme kráčali za krásneho teplého slnečného svitu a ohavného Koláčovho vreskotu. Koláč bol nabudený, po minuloročnom faux pas si nepripúšťal žiadne zlyhanie a bol rozhodnutý pobiť sa o víťazstvo (medzi košickými tímami). Netušil som, že po prvom kole bude jeho hlasový prejav ešte výraznejší. Pretože v prvom kole sa nám darilo. Chytili sme 27 kusov, niečo popadalo, niečo sme utrhli ale zachytali sme si fantasticky. Rotačka, plandavka, guma, brali na všetko. Na ďalšie kolo sme išli na úplne opačný koniec areálu, prešli sme krížom 3 rybníky. Cestou sme teda postretali asi všetkých a každému Koláč pokorne povedal, že máme 7 bodov, aby mu hneď na to mohol z celej sily zrevať do tváre: "Ale 27!!!" Naša obľuba u pretekárov, pochopiteľne, klesala a dno dosiahla pri Hlavovi a Pacovi, ktorí chytili v prvom kole len 3 kúsky.

Druhé kolo na hornom rybníku zodvihlo Koláčove sebavedomie do nebeských výšiek, keď na prvé tri hody vytiahol 3 ryby. Jeho: "Ta čo, Davidko?" na mňa útočilo snáď každú minútu. Tváril som sa, že ma bolí ruka a zub a hádzal som ďalej. Začalo sa mi dariť, na plandavku som do konca kola chytil 8 rýb, Koláč už iba jednu. Zrazu bolo ticho. Ticho vydržalo celú cestu do depa a značnú časť obeda, kým neprišli priebežné výsledky, podľa ktorých sme boli po dvoch kolách na 8. mieste. To už sme sa rozvrieskali obaja. Škoda, že ostatná časť košického manšaftu našu radosť nezdieľala.

Náš veľký pád však pomaličky prichádzal, spolu so začiatkom 3. kola. Flek bol na strednom jazere úplne hore v plytčine. Bolo vidieť, že na hladine je kopa rýb, ale neboli požadovaného druhu. Koláč rýchlo zapriahol za golier kapríka, relatívne rýchlo ho aj zdolal, ale s pstruhmi to bolo horšie. Úspešní sme boli 6x, čo na slušný výsledok nestačí. Chytali sme tak trochu rozhárane, dosť sme plandavkovali a gumovali v blízkosti hladiny, dúfali sme, že medzi tými rybami, čo sme videli na hladine, budú aj nejaké pstruhy. Neboli. Trpezlivou prácou s gumkami v stĺpci a pri dne by sme bodovali výraznejšie. Čo už.

Tento poznatok sme si zobrali do ďalšieho kola, intenzívne som prechytával priestor blízko brehu gumkou a ryba prejavovala platonický záujem. Každý hod som mal nejaký kontakt, ale záber, na ktorý by sa dalo odpovedať zásekom neprišiel. Koláč začal rozvíjať konšpiračnú teóriu o bielej rybe, kým nevidel na vlastné oči, ako mi ryba intenzívne ohla špičku udice a zásek išiel opäť doprázdna. Typ gumky sme ponechali, zmenili farbu a zrazu sa to rozbehlo. Opäť sa niečo odoplo, niečo sme utrhli, ale výsledok 10 bodov bol v porovnaní s blízkymi susedmi výborný.

Posledného kola sme sa dosť obávali, chytali sme spolu s ďalšími dvoma dvojičkami na hornej hrádzi dolného rybníka, v totálne plytkej vode. Prvý záber prišiel rýchlo, rybu však nepriniesol. Druhý záber a zásek už priniesol očakávaný odpor, ale ryba bojovala neduhákovo. Zbadal som ju po chvíli zdolávania, mal som vlasec 0,08mm, bola to šťučka, cca 40 cm. Koláč na môj pokrik pohotovo zareagoval a úspešne ju podobral. Mali sme prvý bod. Druhému bodu predchádzali dve 10 minutové zdolávania. Prvá ryba bol asi 80 cm úhor, ktorého som v plytčine plandavkou podsekol za, povedzme si to rovno, riť. Výsledkom bol žiadny bod, odkašlaných 10 minút, zasliznená šnúra, ruka, podberák, mikina. Že by zostal v tom svojom Sargasovom mori. Druhé zdolávanie sa týkalo podseknutého kapra. Utrhnúť som to kvôli parádnej plande nechcel, tak som sa s ním trápil zase 10 minút, kým sa vyrezal. Že by ho chytil niekto, komu bude jedno nejaká K70. Do konca kola som jedného duháka vytiahol, Koláč sa úspešne potrápil "se zlatým lososem". Takže 3 body. Iba. Ostatné dve dvojičky na hrádzi po 0. Ďalej od hrádze sa však nejaké ryby pochytali, takže naše 3 body asi budú podpriemerný výsledok. Boli.

Keďže cien bolo asi 40, tak sme dúfali, že sme sa až tak neprepadli a že na nejakú si siahneme. Poškuľovali sme po rýľoch, ale tie už boli dávno preč, keď sme prišli na rad. Asi je medzi rybármi viac zúrivých záhradkárov. Takže nejaké víno a keksíky za 25. miesto. Mohli sme obstáť aj lepšie, ale aj horšie, ako ukázali ostatné košické posádky. Miesta, ktoré obsadili, tu v záujme ich ľudskej dôstojnosti nebudem uvádzať :-).

Akcia výborná, nádherné počasie, kopa rýb, skvelá partia. Ak nás budúci rok nebudú bolieť zuby, ak si nezlámeme končatiny a budeme mať peniaze na nádrž nafty, tak sa opäť uvidíme na Poličke. Teším sa už teraz.

David

Privlac.sk