Protipovodňové opatrenia IV.

... pokračovanie z minula.

Technické protipovodňové opatrenia

Jedným z technických protipovodňových opatrení je výstavba suchej nádrže - poldra. Táto stavba môže mať v pomere k celkovému objemu zanedbateľné permanentné napustenie, ktoré plní krajinotvornú a environmentálnu funkciu.

Suché nádrže - poldre 

Polder je ochranný protipovodňový objekt, ktorého poloha a objem sú často obmedzené morfologickými jednotvárnosťami údolia, výskytom sídiel a objektov, ktoré svojím budovaním a prevádzkovaním nesmie ohroziť. Prakticky nie je všade možne vytvoriť polder s objemom, ktorý by pri povodniach mohutných rozmerov púšťal do toku iba malé neškodné prietoky.

Obr.: Suchý polder Kolačkov (Zdroj: http://tbinvest.sk)

Výstavba nádrže suchej alebo polosuchej je efektívne opatrenie, ktorým sa môže získať rozloženie objemu povodňovej vlny do dlhšieho časového intervalu dočasnou akumuláciou vody a zníženie kulminačného prietoku povodne. Po povodní dochádza k vyprázdneniu poldra a dané územie sa môže v podstate rovnako využívať ako doteraz alebo aspoň podobným spôsobom. V prípade polosuchej nádrže môže mať stále nadradenú funkciu technickú, krajinotvornú a ekologickú.

Obr.: Suchý polder pri obci Vincencov, okres Prostejov (zdroj: https://sk.wikipedia.org)

Nemecká norma DIN 19 700 hovorí o poldroch ako o objektoch slúžiacich pre dočasne akumulovanie prietokov povodne v retenčných priestoroch s úlohou zabrániť škodám, ktoré mohli vzniknúť v časti toku pod poldrami alebo na vytvorenie bezpečnej oblasti bez rizika povodne. Sú to retenčné priestory umelo vytvorené, preto sa môžu zaraďovať medzi prvky úpravy tokov a aj krajiny. Poldre sú jednoúčelové a ich primárnou funkciou je vytvárať pohotovostný retenčný priestor a sú prevádzkovo charakteristické rýchlym vyprázdnením s prihliadnutím na povodňovú situáciu.

Poldre na našom území sú zväčša viacúčelové, napĺňajú zároveň funkciu rekreačnú, prípadne aj rybolovnú.

Podľa ministerstva poľnohospodárstva v Českej republike je pojem „povodňový polder“ plocha, ktorá je pri povodniach cielene zaplavovaná. Od okolia musí byť oddelená hrádzami, aby pri povodniach nedochádzalo k zaplaveniu ďalších oblastí. Na ploche poldra sa okrem toho nesmie nachádzať žiadna zástavba ani dôležitá infraštruktúra. Predpokladom pre zriadenie povodňového poldra je, aby v blízkosti vodného toku už existovala hrádza. Na túto postavenú hrádzu sa napojí ďalšia hrádza, a to tak, aby vznikol útvar – povodňový polder. V hrádzi pri rieke bude vybudovaná vpusť, cez ktorú bude cielené zaplavovanie poldra riadené. Po ústupe povodne bude polder behom niekoľkých dní cez výpust zase vyprázdnený. Plochy poldra budú zaplavované iba pri veľkých povodniach a až krátko pred tým, než hladina toku bude kulminovať. Aby mohlo byť docielené optimálne využitie záchytnej kapacity, musia byť k dispozícii čo nepresnejšie údaje o zrážkach a očakávanom vývoji povodňovej vlny.

Obr.: Polder Svarenický Jarok v katastrálnom území mesta Myjava, časť Turá Lúka. (zdroj: https://www.vodotika.sk/projekt/polder-svacenicky-jarok/)

Návrh nádrže suchej alebo polosuchej slúžiacej na protipovodňovú ochranu vychádza z komplexného posúdenia pomerov a porovnaním alternatívnych možnosti ochrany pred povodňami. Úbytok aktuálneho prietokového množstva a zároveň aj odtok povodňového prietoku sa môže dosiahnuť naplnením ochranného priestoru. Pre zaistenie najvyššieho účinku poldrov sa musí zabezpečiť, aby sa priestor určený na ochranu napĺňal vo fáze zhromažďovania povodňovej vlny. Ak sa naplní skôr a to v čase nástupu povodne, tak sa retenčný účinok pod nádržou na prietoku môže obmedziť a to výrazne. Aby sa zaistila správna funkcia a najefektívnejší účinok je dôležité nadimenzovať vhodný pomer kapacity výpustných objektov v spodnej časti pri prietočnej nádrži vzhľadom k predpokladanému prietoku v čase povodne, alebo zabezpečiť riadením napúšťanie a vypúšťanie suchého poldra.

Obr: Suchý polder na Lipianskom Potoku v obci Lipany (zdroj: http://www.chmelnica.sk)

Pre návrh poldra sa musia rešpektovať tieto hľadiska:

• • Bezpečnosť vodného diela
• • Účinnosť diela z hľadiska protipovodňovej ochrany
• • Podmienky pre odvodnenie zátopy pre priechod povodne
• • Vplyv na životné prostredie
• • Vplyv na miestny spôsob hospodárenia vrátane ekonomických dopadov
• • Vplyv na kultúrne hodnoty krajiny
• • Náklady na realizáciu a prevádzku

Obr.: Suchý polder Brodno, Žilina

Typológia vybraných poldrov podľa regulačných objektov

Podľa smernice pre navrhovanie poldrov ich môžeme deliť na poldre pretekané a nepretekané

Pretekané poldremajú koryto toku priečne prehradené hrádzou. Tento typ je ideálne navrhovať v úzkych údoliach alebo na podhorských malých tokoch tam, kde môžeme vytvoriť retenčný objem krátkou hrádzou a vyššou výškou vzdutia. Hrádza je zaopatrená dnovým výpustom – regulačným respektíve dnovým otvorom, ktorého plocha prietoku je premenlivá alebo konštantná.

Nepretekané poldresú využívane najmä na rovinatom území kde je pozdĺžny sklon malý a toky sú sprevádzané ochrannými hrádzami. Polder je od toku oddelený regulačným prepadom. Pre zaručenie efektivity využitia celého objemu poldra sa musí správne navrhnúť prepadová hrana, ktorou sa zaručí to, že polder sa napĺňa až keď tok dosiahne maximálnu hladinu. Za pomoci priepustov zo spätnou klapkou alebo ovládateľnými priepustmi sa vypúšťa zásobný objem poldra.

Obr.: Polder na potoku Ľubica počas zvýšenej povodňovej aktivity (zdroj: https://www.obeclubica.sk; autor: M.Kruk)

Typológia vybraných poldrov podľa spôsobu manipulácie

Smernica pre navrhovanie poldrov uvádza okrem ďalších aj klasifikovanie poldrov na neregulovateľné a regulovateľné.

Neregulovateľné poldresú charakteristické tým, že ich prietokový regulačný objekt, ktorého úlohou je prerozdeľovať prietokové a odtokové prietoky, sa nemôže nastavovať okamžite v závislosti od potreby povodne. Tieto druhy suchých nádrží sú použiteľné najmä pre podhorské toky, kde je priebeh povodne rýchly, bez existencie predpovedného systému na toku.

Regulovateľné poldresú charakteristické tým, že ich prietokový regulačný objekt prispôsobuje počas povodne svoju prietočnú kapacitu tak, aby efektívne využíval retenčný objem poldra. Je to využiteľné na poldroch, kde na toku, ktorý priteká do poldra, sa nachádza predpovedný systém.

... pokračovanie nabudúce ...

Matej Pollák.

Privlac.sk

Zdroj:

• https://sk.wikipedia.org
• https://www.tuke.sk/
• http://www.koaliceproreky.cz/temata/prirode-blizka-protipovodnova-opatreni/
• http://eagri.cz/public/web/file/37061/_35_poldry.pdf
• http://eagri.cz/public/web/file/21669/Ochrana_pred_povodnemi_v_Bavorsku_PO
• Lechman Matúš: Prírode blízke a technické protipovodňové opatrenia; Stavebná Fakulta, Ústav Enviromentálneho Inžinierstva; Technická Univerzita v Košiciach; Košice 2017
• Ondrejka Harbulakova, V., Lechman M., Zelenakova, M.: Flood protection measures in Slovakia - polders. In: Public recreation and landscape protection - with nature hand in hand?,  Brno: Mendel University Press, 2017.
• Rehánková, M.: Modelovanie kvality vody na vodnom toku, Technická Univerzita v Košiciach, Stavebná Fakulta, Košice 2013
• STN 73 6814 Navrhovanie priehrad, 1972
• DIN 19700-10:2004-07 – Priehrady
• Výskumný ústav vodného hospodárstva SR: Smernica pre navrhovanie poldrov, pracovná verzia, 2005