Protipovodňové opatrenia III.

Pokračovanie z minula ....

Mokraď

Mokraďou sa označuje územie, v ktorom hladina vody vystupuje k terénu a nad terén, ale voľná hladina nepresahuje hĺbku väčšiu ako 0.6 metra. Po prekročení tejto hĺbky by to už bolo jazero alebo nádrž.  Mokrade v súvislosti s vodohospodárskymi revitalizáciami popisujeme ako zamokrenú časť terénu, často nepravidelných tvarov a s nejasným rozhraním medzi vodou a súšou, kde prevažujú hĺbky vody nad terénom približne do pol metra. V častiach mokradí je vyvinutá voľná vodná hladina s poprerastaným koreňovým systémom rastlín. Umelo môže byť mokraď vytvorená plytkým zaplavením terénu, vyhĺbením terénu alebo kombináciou.

Obr.: Typický biotop mokrade.

Hlavné funkcie mokradí :

• Prostredie významné svojou biodiverzitou.

• Zadržiavanie vody v krajine, pričom je zásoba vody do značnej miery aktívna.

• Fixácia uhlíka CO2 a jeho ukladanie do sedimentov.

• Zvlhčovanie miestnej klímy vodnou hladinou a rastlinami, intenzívnym vyparovaním – stabilita malého vodného obehu.

• Tlmenie priebehu povodní rozlievaním do plôch mokradí a tým spomaľovanie ich postupu.

• Podpora a stabilizácia zdrojov pitnej vody.

• Mokrade slúžia taktiež ako zdroj tŕstia pre tradičný druh výroby.

Obr.: Národná Česká pamiatka Mokraď u Slováckych Strojární (zdroj: https://nature.hyperlink.cz)

Vzhľadom k ich významnému prínosu z hľadiska prírodného, krajinárskeho a vodohospodárskeho, ktorý možno dosahovať vynaložením skromných prostriedkov, predstavuje mokraď prvok veľmi vhodný pre revitalizáciu nív poškodených regulačnými úpravami. Za samozrejmosť pokladáme ochranu vznikajúcich mokradí. Novú základnú mokraď, vytvorenú v procese revitalizácie, prijímame ako druh vodohospodárskeho diela.

Tôňa

Tône sú terénne priehlbne zaplavené vodou. Ich prirodzenou predlohou sú tône v korytách bežných prirodzených tokoch, pozostatky starých postranných ramien a povodňami vytvorené izolované priehlbne v nivách. Od malých vodných nádrži sa líšia tým, že nie sú vypustiteľné a nie sú vytvorené vzdúvacím účinkom hrádze, prípadne ich ohradzovanie nie je vysoké a má skôr prevádzací charakter. Základný charakter ich budovania je hĺbenie. Najmenšie tône môžu mať v hladine iba niekoľko štvorcových metrov, veľké tône sa môžu rovnať malým vodným nádržiam. Medzi tône môžeme radiť aj zaplavené ťažobné jamy a retenčné priestory, hĺbené v nivách v rámci revitalizačných protipovodňových opatrení. V porovnaní s malými vodnými nádržami majú tône významne menšie prevádzkové náklady.

Hlavné funkcie tôni sú predovšetkým:

• Prostredie pre rastliny a živočíchy, napríklad chránené obojživelníky.
• Podpora retenčnej kapacity územia.
• Estetické obohatenie prírodného prostredia.
• Priestor pre zachytávanie usadenín.
• Funkcie stabilizovaného vývaru a tlmenie vymieľania koryta účinkom prúdu vody.

Protipovodňoví technici k tôňam nemajú prílišnú dôveru, pretože ich nie je možne vypustiť a ich obsah hnije, ale existencia vodou zaplnených priehlbní je v krajine prirodzená a dopĺňa škálu biotopov o zvláštne bohaté prvky. Prirodzene v nich prebiehajú rozličné procesy, transformovanie látok, ktoré do nich vstupujú a ich produkty zasa vystupujú von.

Odľahčovacie ramená, obtokové kanály

Forma opatrení, ktoré môžu významne prispieť k ochrane intravilánu a hospodársky významných lokalít pred povodňami tým, že oddelením časti prietoku je v pôvodnom koryte dosahovaná nižšia úroveň hladiny pri kulminácií povodne.

Odľahčenie povodňového prietoku má význam v prípadoch, kde dostatočne účinné protipovodňové opatrenia v chránených lokalitách nie sú možné z priestorových dôvodov, alebo by boli z urbanistických a všeobecne estetických dôvodov neprijateľné. Sú navrhované tam, kde protipovodňová ochrana k zníženiu kulminačného prietoku nad chránenú lokalitu je nerealizovateľná alebo málo účinná.

Obr.: Obtokový protipovodňový kanál v Olomouci (zdroj: https://olomoucky.denik.cz)

Odľahčovacie ramená môžu mať dva základné technické riešenia:

• Vybudovanie nového klasického vodného koryta.

• Vytvorenie plochého protierózneho opatrenia vhodnou úpravou terénu, s možnosťou poľnohospodárskeho využitia alebo vytvoreného ako špecifickú súčasť územného systému ekologickej stability s vhodnými biotopmi.

Obr.: Obtokový kanál na Opave s funkciou slalomovej dráhy a výcviku požiarnych zložiek (zdroj: https://www.pod.cz)

Efekty a dopady opatrenia:

• Zvýšenie protipovodňovej ochrany riešenej oblasti zaisťujúcu vysokú spoľahlivosť.

• Zníženie nárokov na realizáciu protipovodňových opatrení v okolí pôvodného koryta vodného toku.

• Nové koryto môže znamenať zásah do prírodného prostredia.

• Zatrávnenie môže negatívne ovplyvniť poľnohospodársku činnosť.

Rybníky a retenčné nádrže

Rybníky a nádrže sú určené na akumuláciu určitého množstva vody, využiteľného pre energetiku, chov rýb, športový rybolov, vodné športy, rekreáciu a protipovodňovú ochranu.

V nasledujúcej kapitole zameranej na technické a prírode blízke opatrenia sa bližšie venujeme vybranému vodohospodárskemu dielu - poldru.

Pokračovanie nabudúce ...

Matej Pollák

Privlac.sk

Zdroj:

• http://eagri.cz/public/web/file/37046/_29_ramena_tune_mokrady.pdf
• http://mve.energetika.cz/vodnidilo/rybnik.htm
• http://eagri.cz/public/web/file/37067/_38_odlehcovaci_ramena.pdf
• https://sk.wikipedia.org
• https://www.tuke.sk/
• Lechman Matúš: Prírode blízke a technické protipovodňové opatrenia; Stavebná Fakulta, Ústav Enviromentálneho Inžinierstva; Technická Univerzita v Košiciach; Košice 2017
• Ondrejka Harbulakova, V., Lechman M., Zelenakova, M.: Flood protection measures in Slovakia - polders. In: Public recreation and landscape protection - with nature hand in hand?,  Brno: Mendel University Press, 2017.
• Rehánková, M.: Modelovanie kvality vody na vodnom toku, Technická Univerzita v Košiciach, Stavebná Fakulta, Košice 2013