Nórsko 2018, časť II. /Pacov príspevok/

Niekedy v noci v chate: Po dlhej dobe sme všetci vysprchovaní a najedení. Sedíme v kresielkach, občas si zobnem zemiačkov čo plávajú v litri prepáleného oleja. Sú také hnusné a nezdravé, že občas ochutná okrem mňa len Koláč. Cez deň som chytil nejaké potočáky na smáčka a v duši mám kľud. Len tak nezáväzne kecáme a podjebávame sa. Snívame že raz navštívime ešte väčšiu divočinu prístupnú len vrtuľníkom. Vedieme nostalgické reči, že takýchto chvíľ bude v živote len pár a stoja za to. Predháňame sa v plánovaní kam nabudúce. Všetci sa utvrdzujeme v tom že pôjdeme na Kolu na lososy, len nikto z nás nevie kde nahrabať 5 litrov. Okrem Oreha, ten už tam stavia heliport a daču.

V muškárine sa veľmi nevyznám ale asi nie je veľa miest na svete kde človek môže chytiť niekoľko lipňov nad polmetra za sebou. Je nádherné sledovať zbierajúce ryby ktoré ako delfíny patrolujú a zbierajú podenky a potočníky. Nečudo že Oreha celkom opantali. Tento rok sme si špeciálne kvôli nim vzali do Nórska stany aby sme mohli byť v “delfináriu“ niekoľko dní v kuse. Viackrát som sa pristihol pri vláčení ako pozerám na Oreha, ktorý po zábere na suchú muchu v kľude počká ešte sekundu a až potom prisekne. Potom už vidno len široký úsmev a ohnutú muškárku. Ryby tam boli naozaj silné a vzdorovali aj niekoľko minút. Keď aj nejaká spadla z háčika nikoho to nevzrušovalo lebo vedel že skôr či neskôr príde ďalšia. V campe sme stretli dvoch sympatických Švédov, ktorí len sušili. Vraveli nám že aj samotní Škandinávci chodia na to miesto hlavne kvôli obrovským lipňom. Ich méta je 60 cm na suchú mušku. Tohto roku im unikla o centimeter.

V Laponsku je fakt veľa rýb ale suverénne najviac je tam komárov. Tento rok to bolo viacmenej znesiteľné lebo často fučalo a to sa im nepáči. Akonáhle ale vietor ustane a neprší, miliardy upírov ktorým nevadí denné svetlo vychádza strpčovať život všetkému čo má krv. Bez repelentu a brodiacich búnd a nohavíc by to bolo na neprežitie. Čo sa týka ostatnej fauny párkrát sme videli losy a soby. Niektorých dokonca aj na asfaltovej ceste. Inak len pár belokurov, kulíkov a malých spevavcov ktorých sme nevedeli určiť. Čo sa týka rýb tak sa v oblasti kde chodíme vyskytuje hlavne lipeň – trúfam si povedať že tvorí 90% biomasy. Ďalej samozrejme pstruh potočný a arktický sivoň. Párkrát sa nám podarilo chytiť aj lososa ale hlavne malé strdlice čo prvé roky zostávajú v riekách. V každej vode je šťuka a to aj v silných prúdoch kde by som ju veľmi nečakal. Na jednom z jazier sme objavili aj ostrieže čierne ako uhoľ asi od rašelinovej vody. Inak už len čerebličky a aj miene.

Paco

Privlac.sk