Nórsko 2018, časť I. /Pacov príspevok/

Partia našich kamarátov vyrazila na týždenný pobyt za polárny kruh. V nasledujúcich niekoľkých článkoch Vám priblížime ich dojmy a zážitky.

Deň prvý: Sme v Oslo na letisku. Potajme pijem na hajzli, aby som si nemusel kúpiť pollitra vody za 4 eura. Našťastie Koláč objavuje verejnú fontánku s vodou. Chodím sa tam pravidelne nadájať ako ťava do oázy. Koláč sa s tým neserie a každú chvíľu si kupuje pivo za 12 eur. Bavíme sa o robote, že sme už všetci potrebovali vypadnúť. Očakávania sú veľké. Bati nenápadne vyzvedá od Oreha koľko zarába. Oreh mu povie že je ultra boháč a mne sa v trenkách uvoľňuje od rehotu časť vody z fontánky. Aj v Oslo je horúco, všetci sú v kraťasoch, len ja ako debil v rifliach a Bati v nejakých pracovných gačoch a goretex bunde od ABB ... Prísediaci v lietadle z nás asi nebudú mať radosť.

Vody je oveľa menej ako po minulé roky. Trocha ma to vyvádza z rovnováhy, no v rieke sa budú dať prechytať aspoň fleky čo bývali iné roky nedostupné. Je horúco a skoro bezvetrie, beriem len smáčkovaciu udicu so silonom 14ckou. Kvôli spomienkam ma to ťahá na miesto kde som minulý rok chytil lososa, nízky stav umožňuje zhora vidieť až na dno. Voda je priezračná. Na smáčka mám rýchlo 3 zábery, ale buď seknem do prázdna alebo ryba padá. Niet sa kam ponáhľať, je pred nami 8 dní. Chlapci sa postupne vytrácajú po rieke. Chytám prvé lipne a pomaličky sa posúvam po prúde dole. Gibbon mi hlási že celkom prvú rybu výpravy chytil Bati. Koláč postupuje riekou svojou obvyklou rýchlosťou 8km za hodinu ... Viem že ho to láka na šťuky pri campe ... Ráno to už bol preskúmať, ale nebol veľmi nadšený ... že vraj len jedna 90 tka ... Ešte netuší že najbližší pokus prinesie rybu cez meter...

Koláč nás s Orehom berie na šťuky ... Miesto je blízko campu, takže netreba veľa chodiť. Akurát je to bažina kde sa človek každú chvíľu človek prepadáva po členky. Koli je skúsený šťukár a už vie ktoré miesta nestoja za nič a kde naopak treba nahodiť ako prvý ... Po chvíli už za chlapcami zaostávam ale stále ich mám na dohľad. Komáre sú zúrivé, tak na spotený ksicht nanášam vrstvu repelentu ... Koláč je na fleku kde sa riečka postupne rozširuje do jazera. Pozorujem jeho povrchovku a vidím záber v priamom prenose. Proste sa vynorí hlava a vobler zmizne. Doteraz som niečo také videl len na videách. Začína pekný súboj a od začiatku vidno že to bude pekná ryba ... Spoločne s Orehom sa dobrodíme ku Koláčovi a vidíme že šťuka sa nevzdáva a robí pár metrové výpady ... Koláč ale postupuje profesorsky, pár rýb nad meter tu už má a po piatich minútach je dobojované ... Rybu odhadujem na 110 cm a meranie ukazuje že som jej pridal len centimeter ... Oreh robí fotky a ja len tak obyčajne ľudsky zavidím. Koláčova riedko zarastenú tvár lemuje úsmev od ucha k uchu ... Zareve na nás že sme lúzri a opät rýchlo brodí bažinami na nový flek.

pokračovanie nabudúce ...

Paco

Privlac.sk