Najpredávanejšie produkty

Výrobcovia

Bidovská rybka 2022

Publikované : 2018-11-07 14:11:38
Kategórie : Rybárske preteky

Je rok 2022 a koná sa už 10.rocnik Bidovskej rybky. Dlhoročný organizátor s prezývkou Koláč už povinnosti okolo pretekov zavesil na klinec a stojí vedľa mňa. Jeho synátor v ruke zviera nový bič a plavák. S otcom tu už pár krát boli, ale toto sú jeho prvé preteky. Moja dcérka už absolvovala pred rokom toto podujatie, a tak sme nemohli chýbať ani tento rok.

Je odštartované. Všetci naokolo už majú chytenú rybu len my s Vikinkou ešte nie. Čas beží proti nám.

„Prepánajána, kam to nahadzuješ?“ vykrikujem ako pomätený na brehu jazera. Už len toho označeného amura dostať, už len amura, nesie sa celým jazerom od miesta k miestu. Za toho amura je špeciálna cena a je cennejšie ho chytiť ako vyhrať celé preteky. Viktória je už zo mňa celá nervózna a nie je schopná ničoho, nieto ešte chytiť rybu.

Aj teraz jej plavák letí raz doľava, raz doprava príliš dopredu no najčastejšie priamo pod nohy. Všade inde, len nie tam, kde sme zakŕmili.

„Veď ju nechaj, nech si chytá ako chce“ brzdí ma mladá pani Borovská, Koláčová manželka, ktorá sa už nemôže pozerať na moje kibicovanie. Oni už dochytali, keď malý Martinko vošiel po pás do vody.

„Pozri sa, je päť minút do konca, tak sa sústreď a nahoď tam, kam treba. Prosím ťa pekne, už nevymieňaj červíka za kukuricu, na amura nemáš čas a tieto nasadené kapríky berú na červíka. Že nie? No pre mňa za mňa, ale potom sa nesťažuj. Nehrb sa! Panebože, dozadu, viac dozadu tú špičku, otvor navijak ... Že čo máš otvoriť? Navijak si otvor! Moje nervy! Preklop už konečne ten preklápač, narovnaj sa. Táák a švihni. No sláva! Trochu ďaleko, ale nevadí. Nepozeraj, že ostatní už balia, narovnaj si ten plavák. Akože nejde? Mykni trocha špicou, ale nie tak prudko, veď zlomíš prút! Čo robíš, prečo je prút ohnutý? Čo, čože, ryba? Veď ty tam máš naozaj ryby, ani nie rybu, ale torpédo! Vikinka ty si chytila amura! Amura ako koňa zlato moje, to bude ten so značkou! Hurá moja dcéra chytila amura! Brzdu máš nastavenú, len ho nechaj, len ho nechaj nech ťahá ... Ej, ale ťahá! To je krásna jazda, to je hudba brzdy. Teraz ho pritiahni, teraz mu povoľ, nevšímaj si tých ľudí, nevadí, že sú tu všetci... Nie pani Marcinová nemusíte pomáhať, ona to zvládne sama. Je to moje šikovné dievčatko. Už mám nachystaný podberák, drž špičku hore ... Čo mám zavrieť? Hubu? No dobre, dobre už som ticho. Už je skoro náš! Pravdaže tvoj, jasné že tvoj ... tvoj najväčší amur. Najväčšia ryba pretekov a so značkou!!“

Berieme dve ceny. Som šťastný a hrdý zároveň. Sú to aj novinári. „Nie, to som nechytil ja, to moja dcérka, to ono je taká rybárka. Jasné, že je to ten označený. Rovných dvanásť kíl. Áno najväčšia ryba pretekov. Či si ju môžete vyfotiť? Do Košického večerníka? Jasné.“

„Krásne preteky to boli, aj keď so začiatku to tak nevyzeralo. Čo sa fučíš?“ pýtam sa v aute po ceste domov.

„Kričal si na mňa!“ dostávam stručnú odpoveď. „Zmrzlina?“ pýtam sa nesmelo. Šibalský úsmev mi prezrádza odpoveď. Všetko je tak ako má byť. „O rok tých amurov chytíme dvoch, už viem ako na ne!“ usmieva sa Viky.

Tomi 

Privlac.sk

Zdieľať článok

You must be registered

Clic here to register

Add a comment