Ako sme išli so Šanim kúpiť lešenie

V živote muža je mnoho krásnych chvíľ. Jedna z najkrajších je, keď si ide kúpiť lešenie. Tento týždeň som túto magickú métu dosiahol aj ja. Na výber lešenia som mal tie najprísnejšie kritéria. Hlavným a aj jediným bolo, aby jeho dodávateľ sídlil v blízkosti nejakého pekného revíru, aby som sa mohol na celý deň uliať zo stavby a isť si konečne zachytať. Po hlbokom prieskume sa ako oblasť s najlepším výskytom rýb a lešení vyprofiloval Liptov. Jesenná duháková sezóna už pomaly klepe na dvere, tak sme so Šanim rozhodli, že VN Bešeňová bude to pravé orechové. Spod konárov som na záhrade vyhrabal staručkú dodávku, o 6:00 zaflekoval u Šaniho v Prešove a s pomocou vetra, gravitácie a atmosférického 2,5l dízla, ktorý už dávno prekonal pol milióna kilometrov, sme vyrazili.

Pán Gemzický nás privítal na moste vo Vlaškoch zlou správou, že voda cez noc klesla o meter. To rybám moc neprospieva. Ale nedali sme sa odradiť, kúpili hosťovačky a išli nahodiť. Dostal som sa k vode prvý, hneď nahodil nymfu, chcel počkať, kým klesne na dno, ale som sa nedočkal. Vlasec sa rozbehol do strany, zásek sedel a taký klasický násaďák bol v podberáku. Začiatok ako z veľkej knihy. Šani skúsil hneď zakontrovať plandavkou, ale nezakontroval, čosi tomu chýbalo, napr. záber. Ďalšieho kontaktu s rybou sme sa dočkali až po nejakej polhodine, opäť ja, opäť na gumku a opäť násaďák. Šani mi začal vysvetľovať, že on tu nerád chytá, nikdy tu vlastne nič nechytil, tak nech ideme na hrádzu. Išli sme.

Šani opäť s plandavkou, ja som stále veril nymfe. Nejakú chvíľu to síce trvalo, ale dočkali sme sa záberu, Šanimu to treslo do plandavky, silno dotiahnutá brzda sa rozbzučala, na hladine sa urobil pekný závar, ktorý signalizoval nie násaďaka a to bolo všetko. Ryba sa odopla a nad hladinou sa niesli Šaniho vrúcne pozdravy všetkému šupinatému. Keď sa po chvíli situácia do bodky zopakovala, presedlal som na plandavku aj ja. Dva zábery som premárnil, tretí sadol a po hladine bokom sa k nám rútil násaďačik. Zlízol som si za rýchly spôsob zdolávania kritiku, ale vyhodnotil som to iba ako závisť. Do obeda sme ešte mali pár záberov, ryba však žiadna. Tak sme išli kúpiť to lešenie. Dodávka. Lešenie. Peniaze. Dechtáre. Obed. Halušky. Dvojité. Kofola.

Opäť pri vode, po nejakej chviľke záber na gumku, zdolávanie teraz trvalo výrazne dlhšie. Rybka pekná, niekde ku polmetru. Nemerali sme ju, ale dnes už si myslím, že mala viac, oveľa, oveľa viac. Následovalo viac záberov na väčšiu hnedú gumku, ktorú Šani nemal. Ponúkol mi, že ma urobí svojím univerzálnym dedičom, keď mu jednu dám. Vedel som, že vlastní dobre poumývanú červenú Toyotu z ranných 90-tych rokov a tak som do toho išiel. Samozrejme, ďalší záber na hnedú gumu už sme nemali. Šani sa teda pokorne vrátil k teplej ružovej a jeden z nasledujúcich záberov sa podarilo premeniť, pekný vypasený duháčik, 54cm. Týmto sa Šani stal kráľom výletu. Núkal som mu, že za odmenu mi môže vynosiť lešenie z dodávky, ale z nejakého dôvodu nechcel. Možno nabudúce.

David & Šani

Privlac.sk