Ako sme boli na Rakovci II.

pokračovanie z minula ...

Už tam bolo rušno. 32 pretekárov z vranovských, humenských a košických kútov prerušilo svoju prípravu, aby nám povedali pár teplých ľudských slov na privítanú. Bohužiaľ väčšina z nich bola nepublikovateľná, asi sme ich svojím príchodom až tak nenadchli, ale chápem, prišla silná konkurencia, začali sa báť :-).

Inak pripravujúci sa rybár, ktorý viaže uzly, je zaujímavý úkaz. 20 cm pred špičkou nosa robí záhadné pohyby s neviditeľnými šnúrami a silónmi, vo finálnej fáze si to vopchá do úst, kde za hojnej produkcie slinných žliaz je dielo viazania dokonané. Celé to pripomína bernardína, ktorý sa pokúša o kúzelnícke číslo. Ale začiatok preteku sa neúprosne blížil a tak sme začali slintať aj my. Po naviazaní 6 udíc mi zostalo sucho v ústach. Našťastie organizátori zabezpečili dostatok vody Saguaro, takže mohli sme ísť vyžrebovať a odísť na fleky. Žrebovanie sa nám podarilo presne ako sme chceli, mali sme štandy hneď vedľa seba, Marki mal áčko, ja béčko, takže by sme si vedeli pomôcť, ak by si to situácia vyžadovala.

Veľa nechýbalo a Marki by mal tu česť pomôcť mi hneď pri štarte zháňaním nových gatí. Pretek nebol odštartovaný decentným zapískaním, alebo klaksónikom, ale výstrelom, ktorý neočakávane zaznel 2 metre za mojím chrbtom. Skoro som sa toto...., vyfarbil. Našťastie som rozhodoval, tak bol čas vrátiť tep srdca pod 200. Začiatok nebol veľmi silný, ryba si dávala načas. Pán, ktorému som rozhodoval, disponoval silnou šťukovou výbavou, práskal veľké plandavky do diaľky a za prvé kolo, ktoré trvalo 30 minút zdolal 2 ryby. Marki a vedľa neho Ďuri Brek so svojimi  japonsko- ukrajinskými výbavami dali 0. A to som, dobrák, požičal Markimu plandavku, s ktorou som tu vyhral minulý rok. Áno, musím sa pochváliť, minulý rok som tento pretek vyhral. Chcel som si ich oboch po kole odfotiť, ale boli takí nijakí. Dokonca ani na moje vtipné otázky a komentáre nereagovali podľa mojich predstáv a všeobecnej etikety.

Štart svojho kola som očakával schúlený do klbka, so zhúžvanou podberákou sieťou v ušiach. Výstrel som teda nepočul, ale keď som videl, že na hladinu začali dopadať nástrahy, tak som správne usúdil, že je odštartované. Dragon CXT Mikrospecial, Mepps veľkosť 2, nahodiť, nechať klesnúť na dno, dvakrát zatočiť, zaseknúť, zdolať. Za 1/2 hodiny to zopakovať ešte 3x a na boďaku svietia 4 body. Nie je to žiaden zázrak, ale lepšie, než 0. Dačo klasicky popadalo, ale bez toho to na duhákových pretekoch nejde. Prešli sme na druhu stranu, na druhé kolo. Slnko sa už opiera riadne, začína byť horúco. Markimu som spomenul, nech to nechá klesnúť na dno, vyskúšal a podarilo sa asi 8 kúskov.

Všimol som si, že viacerím funguje plandavka s gumkou. Chcel som aj ja nabiť nejakú japonskú parádnu plandavku, ale zistil som, že moje plandavky nie sú úplne tak japonské. Japonské, čínske, všetko jedno, vravel som si, keď som ich pred časom zaklikával niekde na temných zákutiach Aliexpresu. Takže čínske 5gr čudo, kúsok farebnej gumky na háčik, hodiť ďaleko, nechať klesnúť, bum, zásek, bod, ďalší zásek, padnutá, ďalšia padnutá, ďalšia zdolaná atď., s prestávkami to tak išlo skoro celých 45 minút, čo trvalo 2. kolo. Podarilo sa 9 kúskov, spokojnosť.

3 kolo Markimu opäť vyšlo, dal pár pekných rýb, aj na minuloročnú plandavku, zachytal pekne, škoda toho prvého kola s 0.

Mal som na tú minuloročnú 10gr plandavku pripravený nový Dragon CXT s väčšou gramážou, s ktorým som predpokladal, že budem ostreľovať pretekárov na druhom brehu. Plandavku som Marimu odňal, nabil a pripravil sa k hodu. Len som si vizuálne skontroloval, či na proti mne nechytá Perla z Humenného, slečna Veronika. Škoda by jej bolo, je ozdobou pretekov na východe. Bola viac naľavo, mimo nebezpečnú zónu. Oproti som identifikoval Peťa Baču, tak som sa iba zachechtal, a o to viac sa zaprel do palice pri náhode. Lietalo to parádne, samozrejme nie až na druhú stranu, ale pri správnej konštelácii by som im nástrahy mohol pokradnúť. Lenže lietanie bolo jediné, na čo som tu plandavku vedel využiť. Záber som na ňu nedostal ani jeden. Po chvíli som letecký deň ukončil a pokorne sa vrátil k čínskemu zázraku. Išlo to pekne až do chvíle, po jednom zo zásekov som na udici necítil ani rybu, ani plandavku. To je tak, keď trávim prestávky klábosením a nie previazovaním. Tak som skúsil gumu, veľkú pupu na ťažšej hlave. Kým to kleslo na dno, tak prišiel záber, zásek sedel, rybka na udici trochu väčšia, 40+. Pri zdolávaní sa prejavil rozdiel medzi silonom a šnúrou. Vo vode rástla nejaká kapusta, či čo. Šnúrka s rybou ju pekne prerezala, zatiaľ čo na silon sa to nabaľovalo, nabaľovalo a nabaľovalo, pri navíjaní sa to pekne pozachytávalo v koncovom očku, zauzlilo a bolo vybavené. Rybu som síce zdolal, ale na opätovné chytanie bolo potrebné pár metrov vlasca odstrihnúť a nanovo naviazať. Radšej som naviazal na šnúrku druhú čínu, našťastie ich predávaju po dvoch a posledné, hodinové kolo dochytal s ňou. Skončilo to pri čísle 11. Spokojnosť.

Chválim obed, klasický guláš by v tej horúčave by ma zabil. Rezeň a zemiaky chutili oveľa lepšie. Kým my sme prežúvali, organizátori dali dokopy výslednú tabuľku, ktorá potvrdila náš odhad, že by som sa mohol vopchať do prvej päťky. Nakoniec z toho bolo 3. miesto. Síce som neobhájil vlaňajšok, ale aj tak veľká paráda.

Domov už sme trafili bez problémov.

David a Marki

privlac.sk